Protichodné názory NS SR a ÚS SR na náhradu nemajetkovej ujmy vs. sťaženie spoločenského uplatnenia

Zdroj: Pixabay.com

Zaujímavo sa vyvíja judikatúra v otázke, či v prípade ak dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v dôsledku poškodenia zdravia, má poškodená osoba nárok na nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, alebo je celá nemajetková ujma vzniknutá zásahom do osobnostných práv osoby obsiahnutá v sume sťaženia spoločenského uplatnenia.

K tejto otázke sa postavili Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR, a to protichodne.
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). 
Treba poukázať na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia v sebe zahŕňa aj nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného aj na uspokojovanie jeho spoločenských potrieb (viď § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z.). Ako však poukázal NS SR (s čím sa stotožňujem), predmetné ustanovenie  rieši nepriaznivé následky len fyzickej povahy, čo vyplýva zo samotného zmyslu zákona.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).

Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 13. augusta 2014, sp. zn.  I. ÚS 426/2014 uviedol: ,,Skutočnosť, že protiprávnym konaním (pri dopravnej nehode) došlo k zásahu do jej zdravia a telesnej integrity, nie je sporná. Rovnako nie je sporné, že v súvislosti, resp. v dôsledku poškodenia jej zdravia mala sťažovateľka preukázateľne nepriaznivé následky v jej osobnej, ako aj rodinnej sfére. Hospitalizácia a následné liečenie mali vplyv na realizáciu jej životných úkonov, nemohla plnohodnotne žiť a pracovať, nemohla plnohodnotne plniť svoju úlohu matky a manželky, bola obmedzená v starostlivosti o chorého manžela. Ústavný súd preto nerozporuje názor sťažovateľky, že dôsledky poškodenia zdravia sa prejavili aj vo viacerých sférach jej súkromného a rodinného života. Z pohľadu citovanej platnej právnej úpravy je však zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj v politickom či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. .. Aj preto je z pohľadu ústavného súdu právny záver krajského súdu o odškodnení dôsledkov poškodenia zdravia aj v súkromnom a rodinnom živote prostredníctvom inštitútu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ústavne konformný a akceptovateľný.“

Právny záver Ústavného súdu SR je diskutabilný. Z neho vyplýva, že v prípade zásahu do osobnostných práv je výška nemajetkovej ujmy výslovne právna otázka, ktorou sa zaoberá súd, na druhej strane však v prípade zásahu do osobnostných práv v dôsledku poškodenia zdravia sa výška nemajetkovej ujmy určuje bodovým ohodnotením na základe lekárskeho posudku. Dôsledkom pripustenia citovaného záveru ÚS SR by lekár mal bodovým ohodnotením v znaleckom posudku vyjadriť mieru zásahu do všetkých sfér osobnostných práv fyzickej osoby a posudzovať do akej miery utrpela osoba citovú ujmu porušením jej osobnostných práv.

Najvyšší súd SR však vo svojom rozsudku z 28. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015 vyslovil presne opačný názor ako ÚS SR a uviedol: ,,Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.“ NS SR ďalej konštatoval: ,,Zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti (§ 9 zákona č. 437/2004 Z. z.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10 zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z. z.) nevyplýva, že by sa náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do osobnostnej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti.